Frederick Soddy
| Frederick Soddy | |
| anglický chemik | |
 | |
| Narodenie | 2. september 1877 Eastbourne, Anglicko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. september 1956 (79 rokov) Brighton, Anglicko |
| Odkazy | |
| Commons |  Frederick Soddy |
Frederick Soddy (* 2. september 1877 – † 22. september 1956) bol anglický chemik. V roku 1921 získal Nobelovu cenu za chémiu za prácu na rádioaktívnom rozpade chemických prvkov.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Soddy sa narodil v Eastbourne v Anglicku. Začal študovať na univerzite v rodnom meste, neskôr odišiel študovať na Waleskú univerzitu v meste Aberystwyth a potom na Oxfordskú univerzitu. Na Oxforde pôsobil ako výskumný pracovník od 1898 do roku 1900.
V roku 1900 sa stal asistentom profesora chémie na Univerzite McGill v Montreale v Québecu v Kanade. Tu pracoval s Ernestom Rutherfordom na rádioaktivite. On a Rutherford zistili, že neobvyklé správanie rádioaktívnych prvkov vzniká preto, lebo sa rozpadajú na iné prvky. Tento rozpad vytvára aj alfa, beta a gama žiarenie. Keď rádioaktivita bola prvýkrát objavená, nikto si nebol istý, čo ju spôsobuje.
Jeho odborné texty spopularizovali nové chápanie rádioaktivity. Jeho práce boli inšpiráciou pre H. G. Wellsa v roku 1914, ktorý v románe The World Set Free opisoval atómové bomby vypustené z lietadiel vo vojne mnoho rokov v budúcnosti. Wellsov román je tiež známy ako The Last War kde ukazuje pokojný svet, bez vojen. V diele Wealth, Virtual Wealth and Debt Soddy chváli Wellsov román The World Set Free. Vyslovil aj domnienku, že rádioaktívny proces dodáva energiu hviezdam.
V roku 1903, spolu so Ramsayom potvrdili, že pri rozpade rádia vzniká hélium.
Od 1904 do roku 1914 bol učiteľom na univerzite v Glasgowe. Počas pobytu v Glasgowe ukázal, že urán sa rozpadá na rádium. Ukázal tiež to, že rádioaktívny prvok má viac ako jednu atómovú hmotnosť, pretože sa menia fyzikálne vlastnosti prvku, zaviedol pojem izotop. Soddy neskôr ukázal, že nerádioaktívne prvky môžu mať takisto niekoľko izotopov. Vypočítal, že atómy, ktoré vyžarujú alfa žiarenie znižujú atómové číslo o 2 protóny a zvyšujú atómové číslo o 1 protón pri beta žiarení. Toto bol základný krok vpred pre pochopenie vzťahu medzi rádioaktívnymi prvkami.
V roku 1914 bol menovaný za riaditeľa University of Aberdeen, kde pracoval na výskumoch počas 1. svetovej vojny. V roku 1919 odišiel na Oxfordskú univerzitu, kde pracoval na sylaboch pre chémiu. V roku 1921 získal Nobelovu cenu za chémiu za svoj výskum v oblasti rádioaktívneho rozpadu a čiastočne za svoju teóriu o izotopoch.
Práca
[upraviť | upraviť zdroj]- Radioactivity (1904)
- The Interpretation of Radium (1909)
- The Chemistry of the Radioactive Elements (1912 – 1914)
- Matter and Energy (1912)
- Science and Life (1920)
- Wealth, virtual wealth and debt. The solution of the economic paradox (1926)
- The Interpretation of the Atom (1932)
- Money versus Man (1933)
- The Story of Atomic Energy (1949)
- Atomic Transmutation (1953)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frederick Soddy
